Bolesť je jedna z najčastejších vecí, s ktorou ľudia prichádzajú na fyzioterapiu. A zároveň jedna z najmenej pochopených.
Keď ťa niečo začne bolieť, je úplne prirodzené, že sa zľakneš. V hlave sa rýchlo objavia otázky typu: „Čo som si pokazil/a? Nemám niečo vážne? Nemal/a by som radšej prestať s pohybom?“
Lenže realita je o niečo zložitejšia. Bolesť nie je len jednoduchý signál poškodenia. Je to komplexný proces, do ktorého vstupuje telo aj mozog, skúsenosti aj aktuálna situácia.A práve pochopenie týchto súvislostí vie často zmeniť nielen to, ako bolesť vnímaš, ale aj to, ako rýchlo sa jej dokážeš zbaviť.
1. Bolesť vznikla preto, aby ťa chránila
Na začiatok je dôležité uvedomiť si jednu vec – bolesť nie je tvoj nepriateľ. Ak vznikne náhle, napríklad po zlom pohybe, páde alebo preťažení, jej úloha je jasná: spomaliť ťa. Tvoje telo ti týmto spôsobom dáva najavo, že potrebuje čas na regeneráciu.
Možno si si to zažil/a – vyvrtneš si členok a zrazu je každý krok nepríjemný. Automaticky začneš krívať, menej ho zaťažuješ, viac oddychuješ. A práve toto správanie pomáha hojeniu. V tomto prípade bolesť funguje presne tak, ako má. Je to ochranný mechanizmus, ktorý má zabrániť ešte väčšiemu poškodeniu.
Problém však nastáva vtedy, keď táto „ochrana“ trvá dlhšie, než je potrebné.
2. Dlhodobá bolesť neznamená, že sa telo stále kazí
Ak bolesť pretrváva týždne alebo mesiace, väčšina ľudí automaticky predpokladá, že sa v tele niečo stále „kazí“ alebo nehojí. Veľmi často to tak ale nie je.
Tkanivá v tele majú svoju približnú dobu hojenia. Keď táto doba uplynie a bolesť stále pretrváva, príčina býva inde – v nastavení nervového systému. Ten sa môže postupne stať citlivejším. Reaguje rýchlejšie, silnejšie a aj na podnety, ktoré by predtým neboli problém. Predstav si to ako alarm v dome. Na začiatku sa zapol len vtedy, keď niekto rozbil okno. Postupne sa však „rozladil“ a teraz sa spustí aj pri silnejšom vetre.
To ale neznamená, že si si bolesť vymyslel/a. Znamená to, že tvoj systém ochrany funguje až príliš dôsledne. Do tohto procesu vstupuje veľa faktorov – napríklad stres, únava, nedostatok spánku alebo dlhodobé napätie. Preto sa často stáva, že bolesť kolíše bez zjavného dôvodu.
3. To, ako veľmi to bolí, nehovorí priamo o tom, čo sa deje v tele
Možno najväčší mýtus o bolesti je ten, že jej intenzita priamo odráža rozsah poškodenia. V praxi to tak často nefunguje.
Sú ľudia, ktorí majú na zobrazovacích vyšetreniach výrazné zmeny – napríklad na chrbtici alebo kolene – a napriek tomu nemajú žiadne ťažkosti. A naopak, niekto môže mať silnú bolesť bez výrazného nálezu. To preto, že bolesť nevzniká priamo v tkanive. Vzniká v mozgu ako výsledok vyhodnotenia rôznych informácií – fyzických aj psychických.
Mozog sa v podstate rozhoduje, či je situácia pre telo „nebezpečná“ a či je potrebné spustiť bolesť ako ochranný signál. A toto rozhodnutie je ovplyvnené nielen stavom tela, ale aj tým, čo si už zažil/a, čo si o bolesti myslíš alebo v akej si aktuálne životnej situácii.
4. Stres a každodenný život majú na bolesť väčší vplyv, než čakáš
Veľa ľudí hľadá príčinu bolesti len v pohybe alebo v konkrétnom mieste na tele. Ale veľmi často je to len časť skladačky. Ak si dlhodobo v strese, pod tlakom alebo neoddýchneš si, tvoje telo funguje inak.
Svaly sú viac napäté, nervový systém je v pohotovosti a prah bolesti sa znižuje. To znamená, že veci, ktoré by si inokedy zvládol/a bez problémov, zrazu začnú bolieť.Možno si si všimol/a, že v náročnejšom období sa bolesť zhorší – aj keď robíš tie isté veci ako predtým. Toto nie je náhoda. Neznamená to, že problém je „len v hlave“. Znamená to, že telo a psychika spolu úzko spolupracujú.
Čo to znamená pre teba v praxi?
Možno z toho všetkého vyplýva jedna dôležitá vec – riešenie bolesti nie je vždy len o „opravení“ konkrétneho miesta. Veľmi často ide o kombináciu viacerých krokov:
- postupné a správne nastavené zaťažovanie
- návrat k pohybu bez strachu
- lepšie pochopenie vlastného tela
- práca so stresom a regeneráciou
Vo fyzioterapii sa preto nepozeráme len na to, kde to bolí, ale aj na to, prečo to bolí a čo všetko to ovplyvňuje.
Na záver
Bolesť je nepríjemná, ale vo väčšine prípadov nie je nebezpečná.Čím viac jej porozumieš, tým menej ťa bude desiť a tým lepšie budeš vedieť, ako na ňu reagovať. A niekedy práve toto pochopenie býva prvým krokom k tomu, aby sa veci začali meniť. U nás si na edukácii zakladáme, pretože je to jeden z dôležitých pilierov starostlivosti o pacienta.