„Seklo ma z klímy.“
Veta, ktorú počas leta počúvame možno častejšie než „aké bude dnes počasie“. Bolesť krku po noci s ventilátorom, stuhnutý chrbát po ceste autom alebo nepríjemné napätie medzi lopatkami po dni v kancelárii. Ale môže za to naozaj klimatizácia? Alebo je problém o niečo komplexnejší?

Pravda je, že klimatizácia sama o sebe väčšinou nie je hlavnou príčinou bolesti. Skôr funguje ako posledná kvapka pre telo, ktoré je už dlhodobo preťažené, stuhnuté alebo unavené.

Čo sa vlastne deje, keď nás „sekne“?

Vo väčšine prípadov nejde o nič mystické ani o „presunutý stavec“. Často ide o ochrannú reakciu svalov a nervového systému. Telo vyhodnotí určitú situáciu ako záťaž a zareaguje zvýšeným napätím svalov, obmedzením pohybu alebo bolesťou.

A práve tu vstupuje do hry chlad.

Keď na telo dlhší čas pôsobí studený vzduch – napríklad z klimatizácie v aute alebo kancelárii – svaly reagujú zvýšeným napätím. Chlad spôsobuje zúženie ciev, zhoršuje prekrvenie tkanív a svaly sú následne menej flexibilné. Ak je telo už predtým preťažené stresom, dlhým sedením alebo nedostatkom pohybu, stačí niekedy naozaj málo.

Niektoré štúdie dokonca ukazujú, že dlhodobé vystavenie chladu môže byť spojené s vyšším výskytom bolestí krku a chrbtice. Výskum publikovaný v časopise Ergonomics našiel súvislosť medzi pracovným vystavením chladu a vyšším rizikom bolestí krku či driekovej chrbtice. 

To však neznamená, že klimatizácia „poškodzuje chrbticu“. Skôr vytvára podmienky, v ktorých telo reaguje citlivejšie.

Problém možno nezačal pri klimatizácii…

Skúsme sa na to pozrieť trochu viac holisticky.

Koľko hodín denne sedíte?
Ako často sa počas dňa hýbete?
Dýchate skôr plytko do hrudníka?
Ste dlhodobo v strese?
Spíte málo?
Má vaše telo priestor regenerovať?

Veľa letných „seknutí“ nevzniká len kvôli chladu. Vznikajú v tele, ktoré je už dlhšie preťažené. Počas stresu býva nervový systém citlivejší a svaly zostávajú viac napäté. K tomu si pridajte:

• dlhé sedenie v aute
• prácu za počítačom
• minimum pohybu
• únavu
• dehydratáciu
• prudké prechody z horúčavy do chladu
• a telo môže reagovať bolestivým spazmom alebo výraznou stuhnutosťou

Preto niekedy stačí obyčajná cesta autom s klimatizáciou namierenou na krk a ráno sa človek zobudí s pocitom, že nevie otočiť hlavou.

Prečo býva často problém práve krk a driek?

Krčná chrbtica aj drieková oblasť sú veľmi citlivé na stres, únavu aj dlhodobé statické polohy. Ak svaly pracujú celé hodiny bez zmeny pozície, postupne sa znižuje ich tolerancia na ďalšiu záťaž. Chlad potom môže fungovať ako spúšťač.

Niektoré výskumy ukazujú, že vystavenie chladu môže zvyšovať riziko bolestí krku, ramien a krížov, pravdepodobne práve cez zvýšené svalové napätie a zmeny v prekrvení tkanív. Ale dôležité je povedať aj druhú vec: nie každé „seknutie“ znamená poškodenie. Veľakrát ide o dočasnú ochrannú reakciu tela, ktorá sa vie postupne upokojiť.

Čo pomáha viac než „pozor na ofúknutie“?

Samozrejme, dáva zmysel nemať klimatizáciu namierenú priamo na krk alebo driek. Ale prevencia nie je len o šále v aute. Telo oveľa lepšie zvláda chlad, keď:

• je pravidelne v pohybe
• má dostatočnú silu
• dobre regeneruje
• nie je neustále v strese
• a nervový systém sa cíti bezpečne

Veľký význam má:

• pravidelný pohyb počas dňa
• silový tréning
• mobilita hrudníka a chrbtice
• dychové cvičenia
• dostatok spánku
• aj práca so stresom

Zaujímavé je, že niektoré štúdie ukazujú pozitívny efekt dychových cvičení pri bolestiach krku a chronickom napätí, pretože telo nie je len o svaloch. Je to prepojenie nervového systému, psychiky, pohybu, regenerácie aj prostredia, v ktorom fungujeme.

Čo si z toho teda odniesť?

Môže klimatizácia spôsobiť „seknutie“?
Áno – ale väčšinou nie je jediným vinníkom. Nezhadzujme všetko na ňi. 

Často je len posledným impulzom pre telo, ktoré už dlhšie funguje pod napätím, stresom alebo bez dostatočného pohybu. Preto má zmysel nepozerať sa len na chlad samotný, ale na telo ako celok. Namiesto strachu z klimatizácie môže byť oveľa užitočnejšie položiť si otázku:
„Ako sa moje telo cíti dlhodobo?“
„Má dostatok pohybu, regenerácie a variability?“

Pretože odolné telo nie je telo, ktoré nikdy nič nerozbolí. Odolné telo je telo, ktoré sa vie adaptovať.