Artróza patrí medzi najčastejšie ochorenia kĺbov a postihuje milióny ľudí na celom svete. Často sa s ňou spája predstava opotrebovania kĺbu a nevyhnutného zhoršovania stavu. No moderné výskumy ukazujú, že realita je oveľa komplexnejšia – a dobrá správa je, že pohyb môže byť vaším najlepším liekom.
Čo je artróza a ako sa klasifikuje?
Artróza, známa aj ako osteoartritída, je progresívne degeneratívne ochorenie synoviálnych kĺbov, pri ktorom dochádza k postupnému úbytku kĺbovej chrupavky, remodelácii subchondrálnej kosti, synovitíde a zmenám v medzikĺbnych štruktúrach. Proces artrózy je multifaktoriálny, pričom sa na jeho vzniku podieľajú mechanické, genetické, metabolické a zápalové faktory.
Klasifikácia artrózy sa najčastejšie delí na:
- Primárnu – idiopatická forma bez zjavnej príčiny, často spojená so starnutím a genetickými predispozíciami.
- Sekundárnu – vznikajúcu v dôsledku traumatických poranení, preťaženia, metabolických ochorení (napr. diabetes mellitus), zápalových ochorení (napr. reumatoidná artritída) alebo iných systémových faktorov.
Podľa rádiologickej závažnosti sa artróza delí na štyri stupne:
- Mierne osteofyty, minimálne zmeny v kĺbe.
- Výraznejšie osteofyty, mierne zúženie kĺbovej štrbiny.
- Značné zúženie kĺbovej štrbiny, prítomnosť subchondrálnej sklerózy a deformácií kostí.
- Ťažká artróza – úplná strata chrupavky, závažná deformita kĺbu.
Patofyziológia artrózy
Degenerácia chrupavky je dôsledkom nerovnováhy medzi katabolickými a anabolickými procesmi v extracelulárnej matrix chrupavky. Dôležitú úlohu zohrávajú zápalové cytokíny a tumor nekrotizujúci faktor alfa, ktoré aktivujú degradáciu chrupavky. Súčasne dochádza k proliferácii chondrocytov, čo vedie k nesprávnej syntéze kolagénu a proteoglykánov.
Rentgen nie je rozsudok bolesti
Zaujímavé je, že prítomnosť artrózy na röntgenovom snímku nemusí automaticky znamenať bolesť. Mnoho ľudí s ťažkou artrózou na snímkach nepociťuje žiadne výrazné problémy, zatiaľ čo iní s miernymi zmenami môžu mať značné ťažkosti. Bolesti sú často spojené s faktormi ako svalová slabosť, nesprávny pohybový stereotyp alebo zápal.
Pohyb ako najlepší liek
Najnovšie výskumy jednoznačne ukazujú, že pravidelný pohyb je jedným z najlepších spôsobov, ako zvládnuť artrózu. Cvičenie pomáha posilniť svaly okolo postihnutého kĺbu, zlepšiť stabilitu a znížiť bolesť. Medzi najvhodnejšie formy pohybu patria:
- Silové cvičenia – zlepšujú stabilitu a funkčnosť kĺbu, pričom posilnenie kvadricepsu a hamstringov hrá kľúčovú úlohu pri artróze kolena.
- Aeróbne aktivity – ako chôdza, bicyklovanie či plávanie, ktoré zlepšujú cirkuláciu a metabolizmus synoviálnej tekutiny.
- Mobilizačné a koordinačné cvičenia – na zlepšenie rozsahu pohybu, propriocepcie a kontroly nad kĺbom.
Nie je to len o kĺboch
Artróza nie je len problém kĺbu, ale celého pohybového systému. Faktory ako držanie tela, kvalita pohybu a celková fyzická kondícia hrajú kľúčovú úlohu v tom, ako sa človek s artrózou cíti. Preto sa v modernej fyzioterapii nepozeráme len na snímok kĺbu, ale na celé telo a jeho pohybový prejav. Dôležitá je aj optimalizácia telesnej hmotnosti, keďže každých 5 kg nadváhy môže zvýšiť zaťaženie kolenného kĺbu až štvornásobne.
Záver: Strach z pohybu je váš nepriateľ
Ak vám bola diagnostikovaná artróza, neznamená to koniec aktívneho života. Práve naopak – správne cvičenie vám môže pomôcť žiť bez bolesti a udržať si kvalitný pohyb čo najdlhšie. Nezabúdajte, že bolesť nevzniká iba kvôli poškodeniu chrupavky, ale aj kvôli oslabeným svalom, nesprávnym pohybovým vzorom a celkovej kondícii tela.
Takže ak máte artrózu, najhoršie, čo môžete urobiť, je prestať sa hýbať. Vyhľadajte odborníka, ktorý vám pomôže nastaviť správny pohybový režim – vaše kĺby sa vám za to poďakujú!