Cervikogénna bolesť hlavy (CGH) – už samotný názov napovedá, že problém nie je len v hlave, ale aj v krku. Tento typ bolesti hlavy vzniká ako sekundárna bolesť – čiže nie je primárna ako migréna, ale prichádza z inej štruktúry. V tomto prípade ide o hornú krčnú chrbticu, presnejšie nervy z oblasti C1–C3, ktoré sa stretávajú s trojklaným nervom v oblasti tzv. trigeminocervikálneho jadra.
Typické príznaky cervikogénnej bolesti hlavy:
- bolesť začína v oblasti krku alebo záhlavia a šíri sa do spánkov, čela alebo oka (často len na jednej strane)
- zhoršenie bolesti pri pohyboch krku, pri dlhšom sedení alebo statickej polohe
- stuhnutosť a obmedzená pohyblivosť krku
- bolesť hlavy sa nezhoršuje fyzickou aktivitou ako migréna, ale skôr polohou krku
- môže sa pridružiť nevoľnosť, závraty, únava očí, ale bez klasických sprievodných javov migrény (napr. svetloplachosť, zvracanie, aura)
Ako často sa táto bolesť vyskytuje?
Cervikogénna bolesť hlavy je pomerne zriedkavá – postihuje len 1–2,5 % dospelých medzi 30–40. rokom života. No u pacientov po whiplash poraneniach (mechanické poškodenie mäkkých tkanív krku, ku ktorému dochádza najčastejšie pri prudkom záklone a následnom predklone hlavy – napríklad pri náraze zozadu pri dopravnej nehode) sa objavuje až v 53 % prípadov! Tento typ bolesti hlavy teda častejšie vidíme u ľudí po dopravných nehodách či nárazoch s prudkým záklonom hlavy. Niekedy sa môže jednať aj o banálny úraz napríklad na kolotoči.
Ako sa cervikogénne bolesti liečia?
Liečba nie je jednoduchá – vyžaduje multimodálny prístup, kde kombinujeme pohyb, edukáciu a podľa potreby aj manuálne techniky či senzorimotorický tréning. Pozrime sa na jednotlivé zložky podrobnejšie:
1. Edukácia
Základom je pochopiť obavy pacienta a vysvetliť mu, čo sa deje. Mnoho ľudí sa zľakne, že ich bolesti hlavy znamenajú niečo vážne, a práve ubezpečenie môže zohrať veľkú rolu. Až 65 % krčných bolestí spontánne odznie do roka a bolesti hlavy sa často kombinujú s krkom.
Dôležité je upozorniť aj na rizikové faktory chronických bolestí hlavy – nadváha, kofeín, nadmerné užívanie liekov, poruchy spánku.
2. Manuálna terapia
Mobilizácie a manipulácie sa často používajú, ale ich efekt je krátkodobý. Nie sú zázračným riešením, ako sa kedysi verilo – neuvoľňujú „zaseknuté“ nervy, neposúvajú stavce na miesto, no môžu meniť spracovanie bolesti v CNS.
Transparentná komunikácia o rizikách a benefitoch je kľúčová. Pacient by mal vedieť, že z dlhodobého hľadiska nestačí pasívna liečba.
3. Cvičenie
Tu to začína byť zaujímavé. Napriek tomu, že dôkazov priamo o cervikogénnych bolestiach hlavy je málo, štúdie zamerané na bolesť krku ukazujú, že silový tréning oblasti ramien a krku má pozitívny efekt.
Ako to môže vyzerať v praxi? Len 2 minúty cvičenia s therabandom denne počas 10 týždňov znížili príznaky u kancelárskych pracovníkov. V iných štúdiách boli účinné aj 8-týždňové programy kombinujúce izometrické cvičenia a strečing.
Silový tréning je dôležitou súčasťou liečby cervikogénnych bolestí.
4. Senzomotorický tréning
Po úrazoch môže dôjsť k poruche propriocepcie (vnímanie pohybu a polohy hlavy), čo vedie k závratom a poruchám rovnováhy. Preto je našim cieľom v rámci senzomotorického tréningu, zamerať sa na cielené pohyby hlavy v priestore, zaradiť tréning rovnováhy a využívať rôzne pomôcky ktoré preveria našu stabilitu.
Aké je teda zhrnutie?
Liečba cervikogénnych bolestí hlavy si vyžaduje komplexný prístup: pohyb, edukáciu, prípadne manuálnu terapiu a senzorimotorický tréning. Dôležitá je trpezlivosť a individuálny plán.
Ak máš bolesti hlavy, ktoré začínajú v krku, prichádzajú po úraze alebo sú jednostranné, môže ísť o cervikogénne bolesti hlavy. Navštív fyzioterapeuta, ktorý ti pomôže zistiť, čo sa za tým skrýva – a hlavne, čo s tým robiť.